Alchymista

Včera cestou vo vlaku som si prečítala knihu Alchymista od Paula Coelha. Je veľmi zaujímavá, filozoficky ladená, skrátka odporúčam. Vraj je to najpredávanejsšia kniha v portugalskom jazyku. (nebojte sa, čítala som ju po slovensky, portugalsky neviem)

Vyberám z nej dve myšlienky, ktoré ma zaujali. Nie sú to presne citácie, nechce sa mi to teraz hľadať(musela by som čítať asi odznova:D). A taktiež to vôbec nie sú hlavné, ani bočné myšlienky knihy, len sú tam spomenuté a ja som sa v nich našla.

1. Kto má peniaze nebude nikdy viac sám.

Svätá pravda, dnes som si spomenula na to, keď ma spolužiak pozýval na lyžovačku a ja som mu musela bohužiaľ ako vždy povedať - nemám za čo

2. Mám rád svoj život, páči sa mi čo robím. No neviem či mám rád aj to, čo by mohlo byť a preto to musím skúsiť. (toto bolo asi dosť nepresné)

Často som totiž príliš zvyknutá na niečo, čo nemám odvahu meniť, lebo sa bojím, že zmena by nemusela byť pozitívna. Takže toto je proste ako rada myslená konkrétne pre mňa.


Bella

škola

No a začal nám letný semester. Ja osobne pôjdem do školy až v stredu, keďže naša fakulta nie je schopná nám dodať rozvrhy na internet. Ešteže funguje internet a najmä AIS2. No ale čo už, na to som si mohla za tri roky zvyknúť. Tento semester je pre mňa extra krátky, trvá len 9 týždňov, do toho sú ešte veľkonočné sviatky, májové sviatky sú bohužiaľ v sobotu. Bolo by to fajn, až na to, že musím odovzdať bakalárku, z ktorej mám zatiaľ len názov, tak uvidíme akým smerom sa to vyvinie, rada by som však bola v júni Bc. Potom ešte prijímačky na Mgr. Ach jaj, toto bude krušný rok...

A ešte sme si s Bellou dali záväzok, že budeme mať do októbra mesačný príjem okolo 1 000 €, zatiaľ však ešte nevieme ako, buď nás osvieti, alebo nám niekto niečo konečne poradí...

Nela

Že čím sa živíme???

Ako som si práve všimla, Nela svoj posledný článok označila "čím sa živíme". Moja spontánna odpoveď bola "ničím". A potom mi napadlo, že táto otázka sa dá chápať vo viacerých významoch. Prvý, ten ktorý mala na mysli Nela bol myslený na našu profesiu - ehm, študentky. A keďže - budem hovoriť za seba - ja teda nemám nervy strkať celú noc letáky do časopisov, či po nociach kdesi umývať dlážku za almužnu, tak sa dá povedať, že sa neživím ničím. (komparz raz, dvakrát za rok sa nepočíta). Živia ma rodičia. No ktovie ako dlho to ešte budú zvládať (nebudem tu opisovať rodinno - finančnú situáciu, aj tak to nikoho nezaujíma). Takže sa prakticky denno-denne zamýšľame nad tým, ako zbohatnúť/zarobiť. To naozaj neexistuje niečo, čo by sa dalo robiť popri škole (necháp - namiesto spánku) a slušne (nie prehnane veľa, hoci by som neprotestovala) na tom zarobiť? Iste, podnikanie nás napadlo, no na to treba kapitál a my by sme si nemali čím zaplatiť anilen živnosť, alebo čo to vlastne treba. Všetky sexuálne zárobkové činnosti sú pre nás z morálneho a z hľadiska sebaúcty neprípustné. Žiadnych "strýčkov", čo by nám niečo dohodili nemáme. Tak čo teda? Vravíte, že iné ako spomenuté sa popri štúdiu nedá? Lenže my poznáme pár takých ľudí, čo sa tomu vymykajú! Lenže tí nám to len tak neprezradia. Takže nám asi zostáva výmýšľať ďalšie (často dosť bizardné) nápady a dúfať, že jedného dňa to už bude "ono".

No a ďalší význam odpovede na otázku z nadpisu sa týka jedla, ale o tom zase nabudúce.

Takže, čím sa živíte vy? Pochváľte, alebo posťažujte sa v komentároch :)

Bella

Naše nápady

Táákže občas sem napíšeme naše nápady ako by sme mohli "zbohatnúť". Nebudú to konkrétne nápady, aby nám ich niekto neukradol. Možno to vyznie trochu namyslene, ale niektoré sú fakt dobré :-)

Začneme tým, čo sme sa pokúšali spraviť pre to, aby sme boli finančne nezávislé na našich rodičoch.

Boli sme niekoľkých reklamných agentúrach, teda takých tých, ktoré zabezpečujú komparz a podobne. Nafotili nás ale bohužiaľ zatiaľ sa nám neozvali. V jednej sme dokonca vošli do miestnosti, kde za stolom sedel tučný talian, fajčil cigaru a my sme mali na kameru povedať svoje meno a telefónne číslo. Bolo to dosť podivné, tie tety sa tvárili akože: "a vy tu čo chcete?"

Chceli by sme vyučovať v nejakej "akadémii vzdelávania" alebo niečom podobnom v oblasti počítačov. Nie sme síce expertky na programy, ale myslíme si o sebe, že máme pomerne veľa skúseností s programami MS Word, Excel a PowerPoint, ktoré máme najmä zo školy, kde sme museli s týmito programami intenzívne pracovať.

Veľmi nás lákajú aj kurzy pre manažérov, etiketa a podobne. Základy etikety, reči tela, mimiky, frenológie sme mali na strednej škole a rady by sme sa venovali zdokonaľovaniu našich poznatkov a zároveň predávaniu týchto poznatkov ďalším ľuďom.

Taktiež máme nejaké skúsenosti s prekladom z českého jazyka do slovenského, menej už zo slovenského do českého. Venovali by sme sa rady aj takejto činnosti.

Máme založené aj nejaké webové stránky, nejaké chceme ešte aj založiť, je s tým však mnoho práce a nemáme také dobré programátorské znalosti, aby sme ich dostali na kvalitnú úroveň.

Nela

reklama

Dnes som prvý krát videla v TV reklamu na deti v Keni, ktorým máme dať šancu vyrásť, poskytnúť im kvalitnejšie a vyššie vzdelanie (vyzbierané finančné prostriedky umožnia domovu otvoriť strednú odbornú školu, zakúpiť do nej zariadenie, učebné pomôcky, školské uniformy a financovať plat kvalifikovaných učiteľov,

http://www.sancavyrast.sk/Verejna_zbierka/O_zbierke.html).

Pýtam sa, je naše školstvo skutočne na tom natoľko dobre, že máme peniaze podporovať deti v Keni. Áno žijeme vo vyspelej krajine (relatívny pojem) a mali by sme podporovať menej rozvinuté krajiny (akou je napríklad aj Keňa), ale myslím si, že najskôr by sme si mali spraviť "poriadky" doma. Naši učitelia (aj keď sú už ako doktori, večne sa sťažujú na nízke platy, ale sú ľudia, ktorí majú polovičné až tretinové) podľa môjho názoru sú nedocenení. Sú to, po rodičoch, najvýznamnejšími osobami, ktoré majú vplyv na naše názory, na naše správanie sa voči ostatným. Niekedy sú učitelia jedinými, kto nás vychováva, keď rodičia na jednej strane všetko dovolia svojim ratolestiam (ktoré sú potom rozmaznané a nevedia komunikovať so svojimi rovesníkmi, najmä ak je dieťa jedináčik) a na strane druhej sú im ich deti ľahostajné. Nie som učiteľkou, ani v rodine nemám žiadneho učiteľa, no napriek tomu si myslím, že sú nedocenení. Za seba môžem povedať, že v mojom mladšom veku všetko, čo mi povedal učiteľ som považovala za pravdu a nezmýšľala som sa nad tým, či to tak v skutočnosti aj je. Jednoducho učiteľ to povedal a tak to bude pravda (postupom času sa to týkalo už iba učiva a ešte neskôr som začala rozmýšľať aj o tom, či je to pravda). Stalo sa mi to párkrát aj na univerzite, že som slepo verila prednášajúcemu a keď som sa potom nad tým zamyslela, nie so všetkým som sa stotožnila. Ale podstatou je, že vyučujúci má veľký vplyv na naše rozmýšľanie a životné nasledovanie.

Tento článok však nemal byť o situácii našich učiteľov, ale o tom, že keď budeme mať na našich školách dostatočné vybavenie, plne kvalifikovaných učiteľov (najmä jazykov, lebo ako sa v poslednej dobe ukazuje: kto vie jazyk, nejde učiť a nájde si omnoho lepšie platenú prácu), kvalitné a aktualizované učebnice (nie z roku 5), ktoré zaujmú žiakov a budú mať radosť vzdelávať sa, keď bude ponuka práce ekvivalentná s dopytom, potom vzdelávajme aj ostatné deti vo svete. Na tej stránke je síce, že deti si chcú stať kaderníčkou, tesárom a učiteľom ale nie sú práve toto nedostatkoví ľudia na našom trhu práce?

P.S. dalo by sa o tom ešte veľmi veľa písať a zájsť do rôznych detailov, o tom však možno inokedy

P.P.S. ak im pošlete 1€, počítajte s tým, že ak sa k dieťaťu dostane 40 centov, tak to bude veľa, niekto totiž musí zaplatiť webovú stránku, operátora, reklamu a inú propagáciu, ľudí, ktorí pracujú v organizácii, účty v banke a kopu ďalších vecí, ktoré nikto nikdy nezverejní...

Nela

ovce.sk

Táto stránka ma zaujala už dávnejšie, ale rozhodla som sa, že o nej musím napísať.

Prvýkrát som videla "príbeh ovcí" na estévečku, bolo to niekedy poobede a zavolala ma na to moja štrnásťročná sestra. Celkom som sa pobavila, podľa mňa je to výborná propagácia reálnych nástrah pre deti na internete. Je len otázkou, či si deti z toho niečo zoberú, alebo si to len pozrú, zasmejú sa a o päť minút ani nebudú tušiť o nejakej rozprávke. Ak aj budú o nej medzi sebou rozprávať, myslím si, že len málo z nich si zoberie ponaučenie a nebude skúšať "zakázané ovocie".

Každopádne veľmi sa mi páči grafické spracovanie a úvodná hudba (je to veľmi chytľavá melódia, ktorú si potom pol dňa vypiskujete). Rozprávanie je síce dosť zdĺhavé a dalo by sa to skrátiť na tretinu času, ale ide asi o to, aby to malí "fagani" pochopili.

Celkom fajn je, že je to nahovorené aj v rómštine (aj keď to síce nadaboval Rytmus, ktorého zrovna 2x nemusím, ale musí sa uznať, že má talent na kadečo, ako sa v poslednej dobe ukazuje), maďarčine a taktiež aj s posunkovou rečou, čo je určené aj pre menšiny tejto spoločnosti. Sú k tomu aj anglické a nemecké titulky, ale minule dávali v správach, že už asi 15 štátov uvažuje, že by použili NAŠE OVCE na obdobnú kampaň.

Určite nápad je to dobrý a verme, že pribudnú okrem 4 tém (Zatajovaný kamarát (Pedofília, grooming), Bez kožušteka (Zverejňovanie erotiky), Netancuj s vlkom (Zneužitie fotografií a videí), Biele ovce (Diskriminácia, rasizmus na internete) aj ďalšie.

No a my postarší, ktorí by sme už mohli ako-tak vedieť ako sa správať na nete, sa aspoň na tri minúty môžme pobaviť a pousmiať nad životom našich moderných ovečiek.

Ak budete mať chvíľu čas, budete mať takú náladu na nič (určite vás to rozveselí), tak kuknite na www.ovce.sk

Nela

Predstavujem seba sa

Ahoj,

predstavím sa teda aj ja. Moje blogovacie meno je Kornélia (alebo skrátene Nela). Je to nezvyčajné meno na slovenské pomery a predsa je v kalendári ;-)

S Bellou sme dobré kamarátky a preto sme sa aj rozhodli, že si založíme tento blog. Máme veľa spoločných cieľov (napr. byť úspešnými (je jedno v akej oblasti), precestovať prinajmenšom 3/4 sveta, dokázať niečo/prísť na niečo, čo nikto ešte nikdy nevymyslel a nedokázal :-)

Čo mám rada? No tak samozrejme najmä seba, moju rodinu, môjho priateľa, nášho beagla, moje kamošky (jasné, že aj BELLU), dobrú hudbu, jedlo (najmä ovocie, zeleninu čokoládu a mäso), milujem leto, ale aj zimu, keď je sneh a dajú sa vykonávať zimné športy, teda šport mám rada všeobecne (najmä bicyklovanie, horskú turistiku, korčuľovanie, plávanie, no aj prechádzanie sa a lúštenie krížoviek - keď sú aj šachy šport, tak by mohli byť aj krížovky :-). Mám rada ešte veľa iných vecí...

Čo neznášam? Na prvom mieste neznášam vajcia, a potom také bežné veci ako klamstvo, vymýšľanie si, pokrytectvo, faloš, závisť (aj keď s ňou sama občas bojujem) a ľudí z ktorých ide pocit, že ja by som nestihla za 72 hodín to, čo oni stihnú za 12 (určite každý pozná niekoho, kto tancuje, maľuje, lyžuje, hovorí plynule piatimi jazykmi a k tomu vyhral slovenské kolo z pytagoriády, FyzIQ, debatného, biologickej, chemickej, geografickej olympiády, prečíta tonu kníh, chodí do divadla, do kina, pomáha bezdomovcom, každý týždeň sa nachádza na inom mieste tejto planéty, má milión kamarátov, s ktorými je stále na pive a ešte k tomu má perfektný vzťah so svojim priateľom...) a samozrejme najviac neznášam svoju lenivosť, ale už to, že sem píšem sa moja lenivosť znížila na n-1 (kde n je nekonečno :-)

Ja po anglicky písať nejdem (ani iným jazykom, možno ešte češtinou by som mohla, keďže som aj češka, ale to je zbytočné...), k angličtine nemám kladný vzťah od strednej školy, kvôli učiteľke, je to síce výhovorka, ale fakt angličtinu moc nemusím...

Tak zatiaľ toľko o mne, viac o mne sa dozviete z mojich príspevkov... ;-)

Je na čase sa predstaviť - It´s time to introduce

Zdravím vás všetkých. Je na čase, aby ste sa dozvedeli s kým máte tú česť, takže...môžete ma volať Bellatrix (skrátene Bella). To meno je z latinčiny, znamená bojovníčka a preto som si ho vybrala.

Som: priateľská, divoká, krehká, silná, rozporuplná, strašne nerozhodná, nepochopená, iná, komplikovaná

Milujem: svojich priateľov, nové veci, filmy, šport ( športovanie, nie pozeranie), víno, knihy, zeleninu, čokoládu, miešané drinky, cestovanie, Paríž, slnko, more, spanie, peniaze, slušnosť, internet, môj notebook, červenú farbu

(translation)

Hey guys. It´s time to know who I am, so... you can call me Bellatrix (short Bella). The name si from latin, it means female warrior and that is why I chose it.

I am: friendly, wild, petite, strong, incosistent, totally vacillate, misunderstood, different, complicated

I love: my friends, new things, movies, sport (not watching), wine, books, vegetables, chocolate, mixed drinks, travelling, Paris (capital of France), sun, sea, sleeping, money, politeness, the internet, my laptop, red colour

P.S. I am not from English speeking country, so If I write something wrong, write it on comments.

úvod

Ahoj,

sme dve študentky, ktoré sa konečne rozhodli si založiť blog. Budeme sem prispievať obe, každá svojimi článkami.

Tento blog bude hlavne o našich postrehoch a úvahách, o ktoré by sme sa rady podelili aj s ostatnými.

Veríme, že bude ľahko čitateľný, jasný a budete sa sem radi vracať...

Tak zatiaľ toľko na úvod...